Čoraz viac sa v odborných aj laických kruhoch stretávame s pojmami ako nízkoenergetický, pasívny či nulový dom. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel a v čom sa líšia od štandardných stavieb? Domy sú podľa energetickej náročnosti presne kategorizované v závislosti od toho, koľko energie sa pri ich prevádzke spotrebuje na meter štvorcový obytného priestoru. Tieto hodnoty sú pre bežného smrteľníka málo hovoriacim parametrom. Podstatné je vedieť, že pasívny dom musí spĺňať tie najprísnejšie kritériá, ktoré sa v rámci už dnes platnej legislatívy stanú štandardom v roku 2020.

Rozdiel medzi pasívnym a štandardným domom

Jeden z najpodstatnejších rozdielov medzi pasívnym a štandardným domom predstavuje systém vykurovania. V pasívnom dome nenájdete žiadne radiátory, podlahové kúrenie alebo kotol. Klasické vykurovanie úplne absentuje. Odkiaľ sa teda v pasívnom dome berie energia potrebná na výrobu tepla? Väčšina pochádza zo slnka. Prevádzka pasívneho domu si vystačí s tepelnou energiou, ktorá sa v ňom naakumuluje z dopadajúceho slnečného svitu. Dokurovanie iným zdrojom je nutné len počas niekoľkých dní roku v najchladnejších mesiacoch.

Zachytávanie slnečnej energie

Ako si vlastne dokáže pasívny dom vystačiť len s energiou slnka a v čom sa líši od štandardnej budovy? Podstata sa skrýva v sofistikovanej architektúre a minimalizovaní strát. Pri projektovaní pasívneho domu sa kladie hlavný dôraz na maximalizáciu akumulačnej schopnosti. Južná strana domu je osadená veľkými oknami, cez ktoré do domu môže prenikať slnečné žiarenie. Severná a západná strana má naopak len málo presklených plôch s malými oknami. V južnej časti sú umiestnené obývačka alebo spálne, naopak v severnej časti sa nachádzajú miestnosti vyžadujúce minimum svetla (špajza, toaleta, technická miestnosť...). Pri polohovaní stavby sa musí prihliadať aj na terénne obmedzenia. Južná strana nesmie byť tienená budovami, vegetáciou alebo terénom. Samozrejmosťou je dokonalá izolácia stien, podlahy aj stropu. Hrúbka izolácie sa pohybuje až okolo 40 cm.

Kontrolované vetranie

Jedným z posudzovaných kritérií pasívnych domov je tesnosť. Vzduch môže unikať len v minimálnej miere. Ako je teda zabezpečený prísun čerstvého vzduchu? V budove sú inštalované rozvody, za pomoci ktorých je zabezpečené kontrolované vetranie. Vypúšťanie teplého vzduchu z domu do okolia a spätné čerpanie studeného je však luxus, ktorý si pri pasívnych domoch nemôžeme dovoliť. Problém je riešený za pomoci rekuperácie. Rekuperačný výmenník zabezpečuje, že vzduch odvádzaný z domu odovzdáva teplo čerstvému vzduchu nasávanému z okolia. Do domu je takto zabezpečený nepretržitý prísun čerstvého vzduchu pri minimalizovaní tepelných strát spojených s vetraním.

Dokurovanie v najchladnejších dňoch roku

A ako je pasívny dom dokurovaný v najchladnejších dňoch v roku, kedy už energia naakumulovaná zo slnečného žiarenia nepostačuje? Dokurovanie sa môže vykonávať napríklad za pomoci elektrickej špirály, ktorá dohrieva rekuperovaný vzduch. Populárnym riešením sú aj tepelné čerpadlá. Častým problémom pasívnych domov je príprava teplej úžitkovej vody. Aj keď nároky na vykurovanie sú minimálne, teplú vodu treba stále zabezpečovať pomocou bežných zdrojov. Tepelné čerpadlo môže pri bežnej prevádzke zabezpečovať prípravu vody a v prípade potreby sa s ním dom dokuruje. Podobným spôsobom sa dajú využívať slnečné kolektory alebo fotovoltika.

Opatrne s biomasou

Častým riešením je aj spaľovanie biomasy. Pelety, štiepka alebo palivové drevo sa použijú na dohrievanie domu v najchladnejších mesiacoch. V tomto prípade však treba brať ohľad na možnosť prehrievania domu. Dokonalá izolácia nedovolí teplu unikať do okolia a pri otvorenom ohni by sa ľahko mohlo stať, že sa dom prehreje. Preto sa neodporúča používať krb, ale skôr kachle, ktoré sa dajú ľahšie regulovať. Ďalším problémom pri použití krbu by boli výrazné tepelné mosty, ktoré by nepriaznivo vplývali na rovnomerné šírenie tepla.

Opatrenia, ktorým sa nevyhneme

Pasívne domy predstavujú bývanie budúcnosti. Investičné náklady pri dnešných cenách prevyšujú ceny štandardných domov. Už dnes platná legislatíva však vyžaduje, aby všetky budovy od roku 2020 spĺňali prísne energetické kritériá, kedy sa už pasívnej architektúre nevyhneme. Dané opatrenia však majú svoje opodstatnenia a ak chceme zbrzdiť klimatické zmeny, ktoré ľudstvo zapríčiňuje, naše každodenné bývanie a výroba energií s ním spojených musí spĺňať najprísnejšie ekologické kritériá. Ak sa chystáte stavať či rekonštruovať, určite zvážte možnosti vykurovania či ohrevu teplej úžitkovej vody pomocou systémov, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. Kotly na biomasu, solárne kolektory, fotovoltické panely či tepelné čerpadlá vám môžu priniesť nielen ekonomický úžitok v podobe nižších platieb za energie, ale tiež prispievajú k zdravšiemu životnému prostrediu.