Jeho príbeh sa začína už v prehistórii, kedy síce ľudstvo ešte nepoznalo písmo, ale podľa niektorých odborníkov si všimlo, že za určitých okolností dochádzalo k zapáleniu plynu unikajúceho spod zeme. Pre tajomný úkaz zatiaľ neexistovalo využitie, no dostával sa do rôznych mýtov.

Prvé civilizácie

Podľa jedného dávneho gréckeho príbehu objavil istý pastier vykonávajúci svoje povolanie na svahoch Parnasu zvláštny oheň. Vyvieral spod zeme a profesionálnemu opatrovateľovi kôz pripadal ako horiaci prameň. Gréci mali v tom čase tzv. temný vek, no vedeli stavať, písať a veštiť. Nad tajomným ohňom postavili chrám, ktorý sa preslávil ako sídlo veštkyne Pýtie.

Trvalo však ďalších 1500 rokov, kým na druhom konci zemegule prišli Číňania na to, že zemný plyn sa dá využiť na spaľovanie. Stopy po tomto vynáleze sú veľmi nepresné, no historické záznamy hovoria, že dlhé storočia pred priemyselnou revolúciou sa v Číne používal plyn na úpravu vody. Robotníci jednoducho natiahli bambusové potrubie od zdroja k miestu, kde sa varením oddeľovala soľ z morskej vody, čím sa z nej stala voda vhodná na pitie. Vďaka horeniu plynu nemuseli prikladať do ohňa. Táto technológia neskôr upadla do zabudnutia, až kým nové využitie plynu neobjavila Veľká Británia.

Veľká Británia

Priemyselná revolúcia, ktorá sa zrodila na ostrovoch Albiónu, zmenila svet. Naštartovala vedecký pokrok, ktorý v podstate trvá dodnes. Vedci a inžinieri sa v týchto časoch púšťali do mnohých oblastí, ktoré im do tej doby upierala cirkev a rôzne predsudky. Tak došlo aj na skúmanie horiacich prameňov spod zeme. Pustili sa do toho nielen Angličania, ale aj Nemci či Francúzi.

Spolu s pokrokom v chémii vedci čoskoro objavili spôsob, ako by sa dal využívať plyn z uhlia na osvetľovanie ulíc. Technológia svietiplynu zaujala aj britské kráľovské kruhy. Hoci prvé domy a ulice mali plynové osvetlenie už od roku 1785, skutočný prielom nastal až na Silvestra roku 1813. V ten večer sa po prvý raz rozžiarili plynové svetlá londýnskeho Westminsterského mosta. Mimochodom, tento okamih sa oficiálne považuje za vznik plynárenstva. Zrazu chcel mať plynové osvetlenie každý, kto nemal príliš hlboko do vrecka. A ako to bolo...

Na Slovensku

Naša krajina si na prvé plynové osvetlenie musela ešte chvíľu počkať. Hoci prvá plynáreň pre priemyselné potreby vznikla v Prešporku už v polovici 19. storočia, moderné lampy sa objavili v roku 1856, čo bolo dokonca skôr ako v Budapešti. Boli oveľa efektívnejšie ako olejové a petrolejové kahance, ktoré sa používali do tej doby. Nešlo to však ešte automaticky. Lampy bolo potrebné ráno zažať a večer zhasnúť ručne, čo robili tzv. lampári. Niektorí vaši rodičia a prarodičia si ich ešte budú pamätať, pretože posledná plynová lampa v Bratislave zhasla až v roku 1977. Svietiplyn u nás začal miznúť.

Zemný plyn

Prvého Slováka, ktorý využíval zemný plyn na vykurovanie domu, poznáme po mene. Volal sa Ján Medlen a krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny využíval ložisko pod svojim domom. Bol síce technicky zdatný, ale chýbali mu skúsenosti. Jeho jednoduchá vykurovacia sústava zrejme niekde unikala, pretože jedného dňa vybuchla. Štátne inštitúcie sa tak dozvedeli o prírodnom ložisku, aj keď vtedy im šlo predovšetkým o ropu. Samotný zemný plyn sa využíval najmä na doťažovanie jej ložísk.

Až neskôr sa začal využívať aj samotný plyn, ktorý už nebolo potrebné prácne vyrábať skvapalňovaním horľavých látok. Po druhej svetovej vojne sa čoraz viac využíval v domácnostiach, takže vlastné náleziská v Československu prestali stačiť. Riešenie našla vláda v Sovietskom zväze, ktorý začal dodávať plyn z vlastných zdrojov cez plynovod Bratstvo. Sústava sa ďalej rozvíjala a budovala. Plynu bolo zrazu toľko, že v roku 1991 ho malo v Československu zavedených asi 60 % domácností. Toto číslo stále stúpa a plyn sa aj naďalej využíva na kúrenie i varenie, hoci moderná doba sa vracia späť do histórie a opäť sa nám o teplo začína starať vo zvýšenej miere slnko (napríklad prostredníctvom slnečných kolektorov a fotovoltických panelov) a rôzne prírodné zdroje (napríklad kotly na biomasu).