Veterná energia bola spočiatku využívaná na pohon rôznych zariadení, ako napríklad mlyny na obilie, prvotné obrábacie a spracovateľské stroje a pod. Po objavení elektrickej energie sa využívanie vetra začalo takmer výlučne zameriavať na pohon elektrogenerátorov pomocou veterných turbín.    

Obnoviteľný zdroj energie

Veterná energia sa radí medzi obnoviteľné a ekologické zdroje energie. Vo svojej podstate predstavuje len pretransformovanú energiu zo slnka. Vietor vzniká pri prúdení más vzduchu, ktoré sú rozpohybované vďaka nerovnomernému ohrievaniu atmosféry. Na rozdiel od priameho využívania slnečnej energie pomocou fotovoltiky alebo solárnych panelov,  veterná elektráreň pracuje aj počas noci a mimo doby priameho slnečného svitu.

Limity dané lokalitou

Aplikovateľnosť veterných elektrární je značne limitovaná geografickými a podnebnými podmienkami. Vhodne využiteľná lokalita musí byť charakteristická vysokou poveternostnou aktivitou. Práve preto sú veterné elektrárne viac využívané v prímorských oblastiach. Aj na Slovensku sa nachádzajú lokality s vhodnými podmienkami pre výstavbu veterných turbín. Častokrát sa však jedná o časti krajiny so štatútom chránených oblastí, preto je výstavba v daných lokalitách buď veľmi komplikovaná, alebo dokonca nemožná. Niekoľko veterných elektrární však bolo vybudovaných v Podunajskej nížine.

Ako fungujú veterné turbíny

Samotná konštrukcia veternej turbíny sa skladá z niekoľkých hlavných prvkov. Na stožiari turbíny sú umiestnené lopatky rotora. Podľa orientácie osi otáčania lopatiek sa turbíny kategorizujú na dve skupiny – s vertikálnou a horizontálnou osou otáčania. Turbíny s vertikálnou osou otáčania sú málo náchylné na zmenu smeru prúdenia vetra, ich konštrukcia je jednoduchšia, ale majú aj menšiu účinnosť. Naopak, turbíny s horizontálnou osou rotácie lopatiek vykazujú vyššie účinnosti, ich konštrukcia je však komplikovanejšia a sú závislé od smeru prúdenia vetra, z čoho vyplýva aj nutnosť ich natáčania. Lopatky rotora sú napojené na generátor elektrického prúdu. Generovaný prúd je cez transformátor prevádzaný na vysoké napätie a vedený do siete.

Výkon a kombinácia s fotovoltikou

Okrem veľkých veterných fariem dodávajúcich prúd do verejnej siete je možné využívať veterné turbíny aj v oblasti decentralizácie alebo v prípadoch, kedy nie je napojenie na verejnú sieť dostupné. Dané riešenie môže byť atraktívne jednak pre výrobné podniky, jednak pre domácnosti. Malé veterné elektrárne s výkonom okolo 1kW akumulujú vyprodukovanú energiu do batérií, z ktorých sú napájané menšie spotrebiče. Výkonnejšie turbíny s výkonom rádovo v kilowattoch už dokážu pomocou výhrevných telies zabezpečovať aj ohrievanie úžitkovej vody alebo podporu kúrenia. Často sú malé veterné turbíny inštalované v kombinácií s fotovoltikou alebo tepelným čerpadlom. Automatizovaný systém riadenia a regulácie následne využíva aktuálny zdroj energie podľa množstva dopadajúceho slnečného svitu a intenzity vetra.

Štátne dotácie na obnoviteľné zdroje energie

Veterná energia predstavuje prakticky nevyčerpateľný zdroj zelenej energie. Veterné elektrárne sú plne nezávislé od fosílnych palív a vody. Prax preukázala, že veterné turbíny dokážu účinne využívať silu vetra za účelom produkcie elektrickej energie. Hlavné obmedzenia sú v rukách prírody, keďže najpodstatnejším limitom v širšom využívaní veterných turbín sú vhodné poveternostné podmienky. V oblastiach so stabilným a intenzívnym prúdením sú však veterné elektrárne mimoriadne obľúbené a prispievajú tak k odbremeneniu výroby elektrickej energie od fosílnych palív.

Vzhľadom na to, že využívanie veterných turbín patrí k ekologickým riešeniam získavania energie, aj na tento druh zariadení (rovnako ako na solárne kolektory, fotovoltaické panely, kotly na biomasu a tepelné čerpadlá) je možné dostať štátnu dotáciu.