Keď niekde zaznie pojem ekodizajn, väčšina ľudí si podvedome začne predstavovať zelené výrobky. Buď sú to doplnky v svetlozelenej farbe, alebo sú zelené v zmysle ich dopadu na životné prostredie. Zjednodušene sa dá povedať, že pravdu majú príslušníci druhej skupiny. Čo to vlastne ten ekodizajn teda je?

Svet sa zelená

V období posledných desaťročí sa spotrebitelia v civilizovanom svete začali čoraz častejšie zaujímať o to, aký majú ich veci vplyv na životné prostredie. Nešlo iba o to, či je výrobok z prírodných materiálov. Zákazníci sa začali zaoberať aj tým, či je prevádzka výrobku ekologická. Prípadne chceli vedieť, ako sa ich veci po skončení svojho životného cyklu zlikvidujú. Dnes sú tieto otázky zákazníkov pomerne bežné. Ľudia si uvedomujú, že to, aké zariadenia používajú, ako ich používajú, aj ako sa ich zbavujú, to všetko má dopad na to, akú krajinu a planétu raz odovzdajú svojim potomkom. Veď prirodzenou snahou takmer každého človeka je žiť v dobrom a krásnom prostredí. Ekodizajn je cesta, ktorou je možné v tomto duchu pretvárať priemysel aj usmerňovať zákazníkov.

Ako vzniká ekovýrobok

Dizajnér, ktorý sa chce pýšiť navrhnutým ekovýrobkom, musí naprojektovať výrobu s čo najmenšou ekologickou stopou. Prevádzka zariadenia musí byť čo najšetrnejšia k životnému prostrediu. Nejde teda iba o použité materiály. Kritériá, ktoré od roku 2015 upravuje aj európska smernica, sú presne stanovené. Pri vykurovacích zariadeniach sa počíta s energetickou účinnosťou, použitým palivom, na nič dôležité sa nezabudlo. Keď už sme zmienili vykurovacie zariadenia, ako sú kotly, môžeme si na nich ilustrovať, o čom presne hovoríme.

Vhodné palivo

Ekologická prevádzka kotla spočíva v tom, že výrobca sám usmerní svojich zákazníkov, aké palivo majú vo svojich kotloch využívať. Správne skladované kvalitné drevo či štiepka, ktoré sú priamo určené na spaľovanie vo vykurovacích zariadeniach, nezaťažujú odpadom okolie. V niektorých krajinách sa aj tá troška popola, ktorá pri spaľovaní vznikne, využíva napríklad pri výrobe ekologických hnojív. Preto výrobcovia odporúčajú využívať palivá, ktorých zásoby sa dajú dostatočne rýchlo obnovovať a ich ťažba sa vykonáva s čo najmenšími následkami pre okolie. Stále viac sa do popredia dostávajú obnoviteľné zdroje energie, ako napríklad biomasa či slnečná energia, aby aj používanie zariadení na vykurovanie či ohrev TÚV bolo čo najmenej zaťažujúce pre životné prostredie.

Výroba zariadenia

Šetrnosť k životnému prostrediu sa začína už pri samotnej výrobe. Ide o samotný proces, o materiáloch si povieme nižšie. Výroba kotlov v duchu ekodizajnu vytvára čo najmenej odpadu, vypúšťaných splodín, továrne využívajú obnoviteľné zdroje energie a suroviny sa nedopravujú na veľké vzdialenosti. Áno, aj taká napohľad jednoduchá vec, akou je doprava materiálov a výsledných výrobkov k zákazníkom, je kritériom, na ktoré výrobcovia prihliadajú. A menej spálenej nafty tiež znamená menej nákladov.

Použité materiály

Ekodizajnový kotol je nielen vyrobený z materiálov dostupným čo najbližšie k miestu výroby. Tieto materiály tiež musia byť prvotriednej kvality. Najväčší odpad, ktorým môže vykurovacie zariadenie zaťažiť prostredie, je ono samotné. Preto sa zákazníci začali orientovať nielen podľa ceny, ale najmä podľa výdrže, resp. životnosti produktu. Ak kotol vydrží dlhé roky, spotrebiteľom neprekáža ani o niečo vyššia kúpna cena. Návratnosť môže byť síce dlhšia, ale kotol následne sám seba výrazne preplatí. Ušetrené zdroje potom môžu majitelia kotlov investovať do ďalších zlepšení na svojom obydlí, ako sú solárne panely, úpravne vody a podobne.

Osobitné a všeobecné požiadavky

Poďme na to teraz trošku technickejšie. Ekodizajn je – zjednodušene povedané – súbor požiadaviek, ktoré musí výrobok spĺňať, aby bol energeticky efektívny a nezaťažoval životné prostredie. Európska únia má aj zoznam konkrétnych skupín výrobkov, ktoré bez ich splnenia už nesmú na trh. Tieto požiadavky sa delia na osobitné a všeobecné. Tie prvé menované sú veľmi konkrétne číselne vyjadrené. Je to napríklad maximálna spotreba paliva, energií a podobne. Hranice hodnôt sú spravidla jedinečné pre určité skupiny výrobkov.

Druhá skupina požiadaviek je všeobecná. Nemá určené presné hodnoty, ale to ani nie je nutné. Je to napríklad požiadavka, aby bol výrobok recyklovateľný, alebo k nemu musí byť pripojený návod na ekologickú prevádzku. Pri iných musí výrobca analyzovať kompletný životný cyklus svojho výrobku. Je to preto, aby mohol čo najefektívnejšie hľadať nové riešenia a svoj výrobok tak neustále z ekologickej stránky zlepšovať.

Takže čo je to vlastne ekodizajn? Sú to iba technické požiadavky, alebo nový smer v ekologickej zodpovednosti firiem? V skutočnosti je to kombinácia oboch. Je to efektívna výroba a rozumná šetrnosť pri manažmente zdrojov. Tie najzodpovednejšie spoločnosti prijali ekodizajn ako svoje poslanie a jeho požiadavky zaviedli do vlastných ambicióznych ekologických programov. Viaceré tak zašli oveľa ďalej, než od nich pôvodne žiadalo európske spoločenstvo.