Slovensko počas svojej histórie zrodilo viacero významných vynálezcov, ktorí sa zapísali do dejín techniky. Vynalézy jedného z nich denne ovplyvňujú životy miliónov ľudí bez toho, aby si to uvedomovali. Zoznámte sa, profesor Aurel Stodola, zakladateľ teórie parných a plynových turbín a konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete.

Podarená generácia

Aurel Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Jeho generácia sa v rodine vydarila. Aurelovi bratia Kornel a Emil boli významní politici. Ich podpisy sa nachádzajú aj pod Martinskou deklaráciou. O ďalšom bratovi Ivanovi sme sa kedysi učili v škole na hodinách slovenskej literatúry. Bol spisovateľom a dramatikom, autorom známeho diela Bačova žena.

Večný akademik

Štúdiá zaviedli Aurela do Budapešti a potom do švajčiarskeho Zürichu. Venoval sa strojnému inžinierstvu a po škole nastúpil k Uhorským železniciam. Chuť na ďalšie vzdelávanie ho však neopustila, a tak sa znovu vydal na cesty. Cez Charlottenburg sa dostal až na slávnu parížsku Sorbonnu. Práca inžiniera ale ani potom nebola celkom preň. Pôsobil v Prahe, ale v roku 1892 sa vrátil do Švajčiarska. V Zürichu získal miesto docenta na tamojšej vysokej škole. Dotiahol to na profesora a zostal tu až do svojej smrti.

Hoci pôsobil predovšetkým v zahraničí, Slovensko jeho úspechy a prínos v oblasti strojného inžinierstva pozorne vnímalo. Svedčí o tom aj jeden z príhovorov, ktorý odznel pri príležitosti imatrikulácie študentov Vysokej školy technickej v Martine v roku 1939, kde odznelo: „Elektrina ako energia musí sa utvoriť, vlastne pretvoriť z inej energie vodnej či veternej. Preto bolo treba pracovať, aby táto energia bola účelne a ekonomicky využitá. V tomto ohľade zaslúžil sa náš krajan, Slovák z Liptovského Mikuláša... a my Slováci môžeme byť na neho hrdí.“

Budeme riešiť problém

Po návrate do Zürichu sa Stodola začal stretávať s ľuďmi, ktorí boli pre jeho budúce teórie veľkým prínosom. Jedným z nich bol aj istý mladý študent fyziky menom Albert Einstein, ktorý si podľa vlastných spomienok vtedajšieho docenta Stodolu veľmi vážil. Na Stodolových prednáškach vyrástli viaceré neskoršie esá strojárenstva a fyziky. Keď sa Stodola chopil v prednáškovej sále slova, miestnosť stíchla. Neprednášal klasickým spôsobom, ale zapájal do procesu aj študentov. Najlepšie to ilustruje legendárna veta, ktorou vždy začínal: Páni, dnes budeme riešiť takýto problém. Bol veľmi názorný a dokázal rýchlo a veľmi presne kresliť, čo uľahčovalo študentom snahu o pochopenie témy. To sa už nad Európou začali hromadiť mraky prvej svetovej vojny.

Pomocná ruka pre robotníkov

Aurel Stodola bol veľmi jemným človekom. Nemal rád násilie a podľa spomienok svojich blízkych trpel, keď videl ľudskú bolesť. Vidiac množstvo vojakov, ktorých boje zmrzačili na celý život, začal spolupracovať s nemeckými lekármi na vytvorení umelej ľudskej ruky, ktorou by sa dalo pohybovať. V roku 1916 predstavil spolu so svojimi kolegami verejnosti prvú ovládateľnú protézu ruky, na ktorej sa prsty pohybovali na základe telom vysielaných povelov. Ruka slúžila robotníkom s amputovanou končatinou. Princípy, ktoré A. Stodola vytvoril, prekonala až moderná mikroelektronika a 3D tlač.

Nie je turbína ako turbína

Už ako študent sa Stodola venoval parným strojom. Pri tejto akademickej kratochvíli ho pohltila problematika parných turbín. Táto téma sa mu stala osudovou do tej miery, že mu priniesla aj svetovú slávu. Patril medzi prvých odborníkov, ktorí sa snažili okolo turbín vytvoriť komplexnú teóriu ich používania. Predpovedal im totiž veľkú budúcnosť. V roku 1903 vydal dodnes čítanú knihu s názvom Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov. Je nutné dodať, že dnešná verzia je asi tak päťnásobne väčšia, pretože profesor Stodola do svojho diela neustále zapracovával všetky nové poznatky a teórie. Už v prvých vydaniach sa objavila vtedy neuveriteľná novinka, ktorou bola plynová turbína.

Za zmienku tiež určite stojí významný Gouy-Stodolov zákon. Ten vysvetľuje energetické straty termodynamických premien, ktoré vznikajú v dôsledku ich nezvratnosti.

Konštrukcia tepelného čerpadla

Len písať a učiť, na to bol Aurel Stodola priveľký zanietenec. Túžil pretaviť svoje poznatky do praxe, čo sa mu aj podarilo. Postavil nielen prvé tepelné čerpadlo na svete, ale asi aj jedno z najtrvácnejších. Rok pred odchodom do dôchodku, na ktorý odišiel v roku 1929, skonštruoval zariadenie, ktoré dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Princípy a teórie, ktoré vytvoril, nájdete zhmotnené v takmer každej tepelnej či jadrovej elektrárni, ktoré by bez jeho prínosu sotva boli tak významné, ako sú dnes. Jeho turbíny poháňajú i lode či ponorky. Tepelné čerpadlá ani po dlhých rokoch od vynájdenia nestratili na svojej atraktivite, ale patria k efektívnym a vyhľadávaným vykurovacím zariadeniam súčasnosti. Dokonca už nimi môžete svoje obytné priestory aj chladiť.

Návrat domov

Profesor Stodola zbieral na dôchodku čestné doktoráty z najlepších svetových univerzít. Získal tiež niekoľko významných ocenení, ako napríklad zlatú medailu Jamesa Watta (udelená v roku 1940 za celoživotné dielo, pričom tu jeho veda o parnej a plynovej turbíne, ako aj o odstredivom kompresore, bola označená za jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva).

Napriek tomu, že prežil väčšinu života v cudzine, nezabudol, odkiaľ pochádza, ani na svoje demokratické zmýšľanie. Preto po vzniku Slovenského štátu odmietol čestný doktorát od novej Slovenskej univerzity v Bratislave. Zomrel v roku 1942 vo Švajčiarsku.

Pozrite si aj ďalší zaujímavý obsah

princíp fungovanie tepelného čerpadla

Na akom princípe funguje tepelné čerpadlo

Čítať ďalej
aktívne a pasívne chladenie

Aktívne a pasívne chladenie pomocou tepelného čerpadla

Čítať ďalej
tepelné čerpadlo do starého domu

Je tepelné čerpadlo vhodné do starého domu?

Čítať ďalej