Aký vplyv má na globálne otepľovanie človek, čo s ním má spoločné vykurovanie a spotreba energií v domácnosti?

Vlejme trochu svetla do otepľovania

Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že globálne otepľovanie je jav, pri ktorom stúpa priemerná ročná teplota našej planéty. Či sa na to pozrieme z pohľadu posledných sto, tisíc, alebo stotisíc rokov, zem je teraz najteplejšia. Mnohí odporcovia namietajú, že sa jedná o pravidelný jav, ktorý sa každých 150 tisíc rokov opakuje a do istej miery majú pravdu. Problematických je však posledných 150 rokov, kedy teplota zeme vplyvom rozvoja najprv západnej a potom globálnej civilizácie stúpala vyšším tempom, ako je únosné. Tento nárast teploty však nepôsobí na celej zemeguli rovnako a sekundárne má za následok aj iné meteorologické javy. Z toho dôvodu, a aj preto, aby sme v zime pri -20 °C nenadávali, že aké je to už len globálne otepľovanie, keď musíme vykurovať ako o dušu, vedecká obec dnes používa radšej namiesto slovného spojenia globálne otepľovanie pojem klimatické zmeny.

Sekundárne vplyvy nás zaujímajú viac

Vďaka globálnemu otepľovaniu môžeme v posledných rokoch sledovať po celom svete zvýšenú intenzitu búrok, hurikánov, záplav či zvyšovanie kyslosti oceánov. Za pozornosť stojí aj fakt, že 13 zo 14 najteplejších rokov za viac než storočie bolo po roku 2000. Aj napriek tomu sa stále nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že od roku 1995 sa naša zem ochladzuje, ale vedzte, že vychádzajú zo štatistiky, ktorá nezahŕňa satelitné dáta a je veľmi nepresná.

Pravdou tiež je, že hladina svetového oceánu stúpa rýchlosťou 3 milimetre za rok, čo je jasným indikátorom, že stúpa teplota oceánu, a práve tým sa zvyšuje aj jeho objem. K tomu sa samozrejme pridáva aj topenie ľadovcov. Len z Južného pólu ubudlo za posledných 10 rokov 1400 miliárd ton, to je množstvo, ktoré by zo Slovenska spravilo bezletovú zónu, pretože ľad by tvoril súvislú plochu na celom území do výšky približne 30 kilometrov.  

Aký má podiel na otepľovaní slnko, sopky a človek

Niektorí naznačujú, že za otepľovaním planéty môže stáť slnko, ktoré je primárnym zdrojom tepla pre našu zem, avšak jasnosť slnečného žiarenia mierne klesá už od 50. rokov minulého storočia a aj napriek tomu teplota Zeme stále stúpa. Z toho vyplýva, že slnko ako zdroj otepľovania nemôžeme brať do úvahy.

Svoju rolu v otepľovaní však istotne zohráva človek. Ten je zodpovedný za produkciu skleníkových plynov, ktoré za zvýšenú teplotu preukázateľne môžu. Je pravdou, že človek ročne v emisiách vyprodukuje „len“ 30 miliárd ton skleníkových plynov, zatiaľ čo naša vlastná planéta skrze oceány, sopky a rôzne geologické procesy za rok vyprodukuje až 780 miliárd ton. Z tohto by sa mohlo zdať, že človek nemá významnejší vplyv na chod našej planéty. Skutočnosťou ale je, že tých 780 miliárd ton bolo a je v perfektnom balanse, t.j. koľko zem vyprodukovala, toľko dokázala aj absorbovať naspäť. Pri tomto množstve ostávala hodnota častíc CO2 po dobu neuveriteľných 800 tisíc rokov na úrovni 200 až 250 na milión častíc obsiahnutých vo vzduchu. Tých našich 30 miliárd ton spôsobilo, že obsah týchto častíc sa zvýšil až na 400 a stále stúpa.

Obsah vody v atmosfére

Finálnym argumentom odporcov klimatických zmien je fakt, že najpotentnejším skleníkovým plynom je vodná para a pri rozlohe oceánov je jasné, že za tú človek nemôže, de facto, nemáme nič spoločné s globálnym otepľovaním. Aj v tomto prípade je však pravda inde. Obsah vodnej pary v atmosfére má tiež svoj limit a ten sa zvyšuje narastajúcou teploty atmosféry. Teda, ak je teplejšia naša zem, do atmosféry sa zmestí viac vodných pár, a oblúčikom sa vraciame zase ku skleníkovým plynom. Ak budeme pokračovať v tvorbe emisií, ktoré planéta nedokáže absorbovať, skleníkový efekt bude silnejší, atmosféra teplejšia, naviaže sa viac vodných pár, ktoré skleníkový efekt len posilnia a takto to pôjde do kola. Ba čo viac, roztápaním veľkých ľadových plôch sa znižuje reflektivita zeme, teda zem pohltí viac slnečných lúčov, čo bude mať za následok ďalšie zvyšovanie teploty planéty.

Kroky proti globálnemu otepľovaniu

Práve kvôli tomu, že za klimatické zmeny v nemalej miere nesie zodpovednosť aj človek, sa stále čoraz viac apeluje na  ekologickejšie správanie. Politiky jednotlivých štátov rôznymi spôsobmi motivujú ľudí a podniky k znižovaniu emisií a hľadajú riešenia ako eliminovať negatívne dopady ľudskej aktivity na zem. Vznikajú teda rozličné projekty, ako je napríklad Zelená domácnostiam, ktorého cieľom je zvýšenie podielu využitia obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a súvisiace znižovanie emisií skleníkových plynov. Podporuje sa tak inštalácia vykurovacích zariadení ako kotly na biomasu, tepelné čerpadlá, solárne kolektory či zariadení na výrobu elektriny ako fotovoltické panely a veterné turbíny, vďaka ktorým môže každá domácnosť významne prispieť k ochrane životného prostredia.

Tiež sa dbá o poskytovanie užitočných informácií, ktoré podporujú trend ekologického správania. Veľa ľudí napríklad zanedbáva pravidelnú údržbu vykurovacieho systému, hoci je daná zákonom ako povinnosť. Avšak len pravidelná údržba zaručí bezchybnú prevádzku a len bezchybná prevádzka zaručí, že energia sa využíva účinne a s nízkymi emisiami. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Mohli by sme hovoriť napríklad o tom, koľko elektrickej energie spotrebujú jednotlivé spotrebiče v domácnosti, o plytvaní, o odpadkoch... Viete, že taká 60 wattová žiarovka svietiaca priemerne 3 hodiny denne spotrebuje ročne cca 65,7 kWh elektriny a pri výrobe tohto množstva elektriny sa do ovzdušia uvoľní 42 kg CO2? S LED žiarovkou by to bolo menej ako 5 kg CO2 ročne (údaj prevzatý z portálu uspornaziarovka.sk). A to sme len pri žiarovke.

Ušetríme na vykurovaní?

Čo je na tom zlé, že planéta sa prehrieva? Prinajhoršom budeme platiť menej za zimné vykurovanie. Žiaľ, aj takéto názory možno počuť. Realita je však taká, ako sme písali už vyššie, že následkom globálneho otepľovania bude zvýšená intenzita prírodných katastrof, akými sú ničivé tropické búrky či z toho plynúce záplavy. To sú javy, ktoré nás budú stáť nielen miliardy na zničenom majetku, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj nemálo ľudských životov. A to je veru silný argument preto, aby každý jednotlivec začal podnikať kroky, ktoré nám pomôžu znižovať riziká plynúce z klimatických zmien.

Pozrite si aj ďalší zaujímavý obsah

princíp fungovanie tepelného čerpadla

Na akom princípe funguje tepelné čerpadlo

Čítať ďalej
rozdiel medzi plochými a trubicovými solárnymi kolektormi

Aký je rozdiel medzi plochými a trubicovými solárnymi kolektormi?

Čítať ďalej
tepelné čerpadlo do starého domu

Možnosti skladovania fotovoltickej energie

Čítať ďalej