Podľa niektorých historikov patria jeho patenty k tým, ktoré pomohli naštartovať nebývalý technický rozvoj. Toho sme svedkami až do dnešných dní. Mesto, v ktorom tvoril a pracoval, dnes nesie jeho meno.

Ťažké začiatky

Jeho detstvo patrilo aj vo svojej dobe k tým ťažším. Škola ho príliš nezaujímala, chodil do nej iba pár mesiacov a potom ho učila mama. No veľmi ho nadchli prírodné vedy, najmä v podobe knihy Škola prírodnej filozofie od R. Parkera. Od svojich desiatich rokov musel pracovať. Dôvodom bolo, že si v pivnici rodičovského domu zriadil malé chemické laboratórium. V tom čase boli chemikálie drahá záležitosť a rodičia mu na ne nemohli prispievať. Preto mladý Thomas predával zeleninu, sladkosti a noviny, najmä na vlakovej stanici v meste Port Huron. Čiastočne ohluchol, pretože ho sprievodca vo vlaku vytiahol do vagóna za uši, no Edison v neskoršom veku tvrdil, že sa mu to stalo v dôsledku pokusov. Vydával vlastné noviny (mal vtedy iba 15 rokov). Takmer spôsobil vlakovú nehodu a stále experimentoval s chemikáliami. Učil sa kvalitatívnu analýzu a naberal poznatky aj z iných odborov.

Na telegrafe

Mladý Edison raz zachránil trojročného chlapca pred tým, aby ho zrazil vlak. Jeho otec, prednosta stanice v Mount Clemens, ho z vďačnosti vyučil za telegrafistu, čo bolo v tej dobe technicky pomerne náročné, no dobre platené povolanie. Vo veku 19 rokov sa presťahoval do Lousiville, kde pracoval ako telegrafista v tlačovej agentúre Associated Press. Bral si nočné služby, aby sa mohol venovať svojim pokusom. Jeden takýto pokus s batériou ho o túto prácu pripravil. Kyselina z batérie sa mu vyliala na podlahu, cez ktorú sa prepálila rovno na stôl v pracovni Thomasovho šéfa. Ráno mal na stole výpoveď.

Prvé vývojové centrum

Bude to znieť nadnesene, ale to, čo Edison vybudoval po skúsenostiach s telegrafom, historici vedy obvykle označujú za prvé skutočné vývojové centrum. Sám Edison mu hovoril laboratórium. Nachádzalo sa v meste Menlo Park. Mladý vynálezca ho financoval zo svojich prvých patentov, ktoré vyvinul pre telegrafy. Medzi nimi bol napríklad stláčací telegraf, s ktorým si ho spája väčšina ľudí (najmä vďaka kinematografii).

Vojna prúdov

Dnes nie je ničím mimoriadnym, že si dokážeme vyrobiť elektrinu aj doma, napríklad obstaraním si kogeneračnej jednotky a nikto si neláme hlavu nad tým, aký typ prúdu by mal byť produkovaný. Týmto si však rozhodne lámal hlavu Edison, ktorý sa veľmi intenzívne venoval aj elektrotechnike.

Na konci 19. storočia, keď sa elektrina zavádzala rôznymi spôsobmi do života, prebehol veľmi ostrý spor o to, ktorý typ prúdu je najvhodnejší. Edison zastával názor, že ním je jednosmerný prúd. Jeho bývalý zamestnanec, legendárny Nikola Tesla, tvrdil, že vhodnejší je striedavý. Nešlo iba o vedu. Edison veľmi intenzívne investoval do infraštruktúry výroby a distribúcie jednosmerného prúdu, takže napriek jeho veľmi liberálnym názorom na peniaze, išlo mu aj o ne. Obe strany propagovali svoju vec rôznymi spôsobmi. Slávny vynálezca neváhal podporovať usmrcovanie zvierat striedavým prúdom, aby dokázal jeho rizikovosť. Spor nakoniec vyriešil priekopník elektrifikácie George Westinghouse, ďalší zástanca striedavého prúdu. V roku 1893 zabezpečoval elektrinu Svetovej výstave v Chicagu. Tento úspech mu v rovnakom roku získal zákazku na výstavbu elektrárne na Niagarských vodopádoch. Vďaka tomu dosiahol na trhu takú prevahu, že Edison de facto spor prehral.

Tepelná poistka

Ťažko si dnes predstaviť svet bez elektriny. Vďaka nej svietime, vykurujeme, ovládame najrozličnejšie zariadenia, ktoré uľahčujú život a sú i zdrojom zábavy. O to, aby využívanie elektrickej energie bolo aj bezpečné, sa zaslúžil práve Edison.

Edisonove obavy zo striedavého prúdu neboli totiž iba obchodnou taktikou. Svedčí o tom okrem iného aj fakt, že sa podujal na vývoj tepelnej elektrickej poistky. Jeho cieľom bolo zabrániť nehodám, ku ktorým v tom čase dochádzalo kvôli nevedomosti obyvateľov. Dal si ju patentovať v roku 1890, teda ešte v čase Vojny prúdov, no nebol jej priamym vynálezcom. Ešte počas práce na telegrafe sa zoznámil s prvými poistkami, ktoré mali ochrániť telegrafy pred následkami úderu blesku. Vyvinul ich Louis Breguet. Edison jeho vynález značne zdokonalil pre použitie v elektrickom obvode. Princíp spočíva v tom, že poistka je vlastne najslabšie miesto celého elektrického obvodu. Ak cez ňu preteká priveľké množstvo elektriny, prepáli sa, čím vypne obvod. Vďaka tomu sú dodnes naše domácnosti podstatne bezpečnejšie.

Na záver

Thomas Edison bol pozoruhodný človek. V jeho spoločnostiach pracovali vedecké špičky, ako bol Nikola Tesla, z našich končín uňho pôsobil Emil Kolben. Práve na jeho pozvanie uskutočnil Edison poznávaciu cestu po českých mestách. Zomrel 16. októbra 1931 v Spojených štátoch. Na jeho počesť zhasli všetky žiarovky v Amerike.

Pozrite si aj ďalší zaujímavý obsah

princíp fungovanie tepelného čerpadla

Na akom princípe funguje tepelné čerpadlo

Čítať ďalej
aktívne a pasívne chladenie

Aktívne a pasívne chladenie pomocou tepelného čerpadla

Čítať ďalej
tepelné čerpadlo do starého domu

Je tepelné čerpadlo vhodné do starého domu?

Čítať ďalej